Peter Breiner hovorí: "Keď som sa začal zoznamovať so skutočným, argentínskym tangom a jeho variáciami, zistil som, ze je to úplne ojedinelý úkaz. Hudba, ktorá obsahuje bázeň v miere nepoznanej v akomkolvek inom hudobnom druhu ci žánri. Spociatku som nemal stastie na partnerov pri prezentácii, tak som hrával vacsinou sám. Malo to svoje výhody - bolo to velmi lahko prenosné a zenskú cast publika zbytocne nerozptylovali nejakí talentovanejsí kolegovia. Tango je doteraz jediným druhom hudby, ktorý zapôsobil na moje publikum tak, ze sa tesne po koncerte dokonca uskutocnili velmi priame erotické ponuky. Nebol to vsak jediný dôvod, pre ktorý som sa rozhodol, ze je potrebné sa tangu venovat intenzívnejsie."

Flexibilný klavirista, a nad hranicami štýlov slobodne poletujúci skladateľ Peter Breiner si nakoniec v projekte Triango prizval na spoluprácu podobne slobodných spoluhráčov - vynikajúceho huslistu Stana Palúcha a akordeonistu Borisa Lenka.